Pre Lamu a pre všetkých, ktorí to doma nezvládajú
problem (lama, 25. 09. 2008 14:24)
neznasam mojho otca lebo je to debil furt na mna len vriska a ja uz to psychicky nezvladam co mam robit? porozpravat sa s nim neda lebo ked mu neco zacnem vysvetlovat robi jak trafeny....
Ahoj,
som školská psychologička, ktorá začala pracovať v ZŠ Na Hôrke.
Napísal(a) si veľmi dôležitú informáciu o sebe, že "doma to už psychicky nezvládaš“, čo sa zrejme prejavuje aj v tvojom ostatnom živote a v každodennom prežívaní – ťažšie sa sústredíš na vyučovanie, aj samotná príprava do školy je sťažená, neveríš si v medziľudských vzťahoch, cítiš sa smutný(á), bez energie, nič ťa nebaví, alebo máš zdravotné problémy.
Veľmi si vážim tvoje odhodlanie požiadať o pomoc iného človeka a napísať o svojom probléme.
Atmosféra doma musí byť pre teba veľmi dusná, plná napätia, neistoty, strachu. Z toho, čo píšeš, nie je jasné, ako sa k tomuto problému stavia tvoja mama.
Je niekto v tvojom okolí – niekto v rodine, alebo iný blízky človek, komu by si sa mohol(la) zdôveriť, kto by sa s otcom porozprával a koho slová by otec ľahšie prijal? Poznáš niekoho takého?
Ak nie, máš iné možnosti, napríklad skúsiť osobne vyhľadať odborníka, špecialistu, psychológa, školského psychológa, alebo sa skús obrátiť na triedneho učiteľa, učiteľku, pani riaditeľku školy.
Máš možnosť zavolať na bezplatnú telefónnu linku:
detská Linka záchrany 0800 12 12 12, každý deň od 14,00 do 20,00
alebo
Linka detskej istoty 116 111, kde sa môžeš viac porozprávať o svojom trápení a probléme.
Držím ti palce!
Janka
kks (lama, 17. 10. 2008 14:12)
Ahoj, Lama,
z tvojej reakcie usudzujem, že sa cítiš sklamaný/á a očakával/a si zrejme nejakú konkrétnu odpoveď, či radu.
Bolo by však odo mňa neprofesionálne ponúkať rady, či navrhovať riešenia, bez ďalších informácií a zodpovedaných otázok. Kedy a v akých situáciách otec na teba kričí? Reaguje tak len v určitých konkrétnych situáciách? Ako inak sa ešte voči tebe správa? Bolo to vždy takto? Čo všetko si sa už pokúsil/a urobiť a zmeniť váš vzťah? Ako to dopadlo?
Sám/sama si kladieš správnu otázku: „Prečo je taký?“ Môžeme sa pokúsiť zodpovedať túto otázku len spoločnou prácou, rozhovorom. Ja tvojho otca nepoznám.
Preto ti opätovne ponúkam možnosť osobného rozhovoru, kde už môžeme hovoriť o konkrétnych možnostiach. Chcela by som ti pripomenúť, že všetky informácie, ktoré budú vypovedané, sú dôverné a zostávajú len medzi tebou a psychológom. Z profesionálnej skúsenosti viem, že hovoriť o probléme pomáha a môže byť liečivé. Ukazuje sa, že najťažšie je prekonať vlastný strach, obavy a pocity hanby, ktoré sú časté u ľudí. Odhodlanie hovoriť o svojich trápeniach a starostiach s odborníkom je pol cesty k vyriešeniu problému.
Rozhodnutie je na tebe, ako so svojim problémom naložíš.
Prajem ti veľa odvahy.
Janka