Pravá láska
Každý sa s láskou stretáva od narodenia. Keď sa človek narodí, je to láska najmä rodičov a blízkych. Postupne ako človek rastie a dospieva, stretáva sa s láskou, ktorá znamená už niečo iné. Láska medzi chlapcom a dievčaťom.
Spočiatku sa človek bojí zamilovať, ale niet sa čoho báť. Láska nie je len sklamanie, trápenie a plač, ale aj krásny cit. Veď človek predsa vždy rád počuje slová „ľúbim ťa“. Áno, je pravda, že sa aj sklame. Avšak keby sa človek aj po tom sklamaní bál zaľúbiť, tak by život nestál za veľa.
A prečo by si mal človek vychutnávať každú chvíľu, keď je zamilovaný? Len tak môže byť šťastný.
Láska však nie je len o tom, že ľúbim. Vo vzťahu medzi dvoma ľuďmi musí byť dôvera a schopnosť odpúšťať. Nie však vždy a všetko. Slepá láska neznamená šťastie. Niektorí ľudia sa nikdy nezmenia. Pravdaže, každý si zaslúži druhú šancu, nie však tretiu, štvrtú, piatu...
Avšak, keď viete, že je to pravá láska, tak treba o ňu bojovať. Pravé lásky prídu len raz v živote a netreba ich nechať ujsť. Veď akoby sme mohli byť inak šťastní? Človek je ochotný čakať navždy len kvôli jednému úsmevu...
Ako je možné, že každý raz nájde toho pravého? Podľa mňa to už život zariadi sám. Netreba hľadať. Každý človek má na Zemi svoju polovičku a určite sa s ňou raz stretne.
Len...
ju nesmieme nechať ujsť...
Katarína Hallová, 9.A, 2007 / 2008